banner

rýchle vyhľadanie

kupadokumentu

Články

Rozvod manželstva - najčastejšie otázky

Kedy súd rozvedenie manželstvo, čo má obsahovať návrh na rozvod, ako sa upravia vzťahy k maloletým deťom, vrátenie pôvodného priezviska, vyporiadanie majetku z manželstva sú najčastejšie otázky, ktoré zvyknú budúci exmanželia riešiť.

Čítať celý článok...
 
Darovanie - čo je dobré z právneho hľadiska o ňom vedieť

Darovanie je právny úkon, v ktorom darca bezplatne obdarovanému niečo prenecháva alebo sľubuje a ten dar alebo sľub prijíma.

Čítať celý článok...
 
Je možné darovať manželom (ako jednému subjektu) do bezpodielového vlastníctva nehnuteľnosť?

Nie. Nehnuteľnosť je možné darovať manželom len do tzv. podielového spoluvlastníctva, teda nie do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Čítať celý článok...
 
Ste predvolaný na súd ako svedok? Dá sa svedeckej výpovedi vyhnúť ? Ako prebieha výsluch svedka na súde.

Svedecká výpoveď je jedna z kľúčových dôkazných prostriedkov v civilnom a trestnom súdnom konaní. Tak v civilnom aj trestnom konaní platí, že každý je povinný dostaviť sa na predvolanie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní (policajta alebo prokurátora) a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o okolnostiach prejednávanej veci, prípadne o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Svedok musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.

Čítať celý článok...
 
Rozvod manželstva - najčastejšie otázky PDF Tlačiť E-mail

rozvodKedy súd rozvedenie manželstvo, čo má obsahovať návrh na rozvod, ako sa upravia vzťahy k maloletým deťom, vrátenie pôvodného priezviska, vyporiadanie majetku z manželstva sú najčastejšie otázky, ktoré zvyknú budúci exmanželia riešiť.

 

Kedy súd rozvedie manželstvo:

Súd môže rozviesť manželstvo len na návrh jedného z manželov. V konaní o rozvode bude súd skúmať najmä to, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd pri rozhodovaní prihliada na príčiny rozvratu, na záujem maloletého a tiež na to, ako si manželia plnili povinnosti, ktoré v manželstve majú. V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Takže sa netreba čudovať, ak Vám začne sudca (sudkyňa) na pojednávaní dohovárať, prípadne pojednávanie odročí o pár mesiacov. Ak sa aj na ďalšom pojednávaní potvrdí, že je manželstvo rozvrátené, súd manželstvo rozvedie. Tiež sa treba pripraviť na to, že súd Vás bude mať záujem, ako účastníka konania, osobne vypočuť. Takže, ak by ste na pojednávanie poslali len svojho (právneho) zástupcu, rátajte s tým, že to súdu zrejme nebude stačiť a bude trvať na tom, aby ste sa na ďalšie pojednávanie dostavili osobne.

Medzi ľuďmi koluje tiež chybný názor, že na rozvedenie je potrebný súhlas (podpis) oboch manželov. Ak bude mať súd za preukázané, že manželstvo je úplne rozvrátené a že náprava je nereálna, súd manželstvo rozvedie napriek nesúhlasu druhého z manželov. Pravdou je, že nesúhlasiaci manžel môže dobu trvania rozvodového konania o niečo predĺžiť.

Podanie návrhu na rozvod
Návrh sa podáva na príslušnom súde, ktorým je súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike. Návrh na rozvod musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko účastníkov, údaj o štátnom občianstve a pravdivý opis okolností a rozhodujúcich skutočností.
K návrhu sa prikladá fotokópia sobášneho listu, rodných listov detí, doklad o poslednom spoločnom bydlisku manželov. Návrh musí byť podpísaný a datovaný.

Návrh na rozvod manželstva je spoplatnený súdnym poplatkom vo výške 66 Eur.

Chcete svoje priezvisko späť ?
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko . Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

S rozvodom manželstva je veľmi úzko spätá aj otázka úpravy vzťahov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Je tomu tak vtedy, ak manželia, ktorí sa rozvádzajú, majú maloleté dieťa, pričom výkon ich rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu na čas po rozvode môže byť upravený:

a) súdnym rozhodnutím, ktorým súd rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa alebo
b) súdom schválenou dohodou rodičov

Súd v rámci svojho rozhodnutia o rozvode manželstva, musí z úradnej povinnosti upraviť aj výkon rodičovských práv a povinností manželov ako rodičov k ich dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí
a) ktorému z rodičov sa maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
b) kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom je dôležité poznamenať, že výkon týchto práv nemusí byť prisúdený iba rodičovi, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
c) ako má ten rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu - určí výšku a spôsob platenia výživného
d) upraví styk dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne styk obmedzí alebo ho zakáže, ak sú na to dôvody

S konaním o rozvod manželstva je teda priamo zo zákona spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom ak z manželstva pochádza viac spoločných maloletých detí, toto rozhodnutie sa musí týkať všetkých týchto detí.

Tak ako už bolo vyššie uvedené, možným spôsobom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode je aj dohoda rodičov. V nej rodičia uvedú, ako si predstavujú porozvodové usporiadanie, vrátane starostlivosti o dieťa, správy jeho majetku, výšku výživného a tiež úpravu styku. Táto dohoda, ku ktorej dospejú rodičia samy alebo pomocou mediátora, môže nahradiť rozhodnutie súdu, ten ju však musí schváliť, inak je nevykonateľná!!! „Nevykonateľná dohoda“ znamená, že sa jej plnenia nemôžem domáhať na súde a táto je od druhého rodiča nevynutiteľná. Preto je potrebné, najmä z hľadiska právnej istoty, dbať na to, aby všetky dohody medzi rodičmi ohľadne výkonu ich rodičovských práv a povinností k deťom, na ktorých sa dohodli, boli schválené súdom.

Je možné konštatovať, že doposiaľ nielen v podvedomí ľudí ale aj sudcov pretrváva u nás názor, že dieťa patrí po rozvode matke a otec je vo výchove akýsi druhoradý, samozrejme za predpokladu, ak nehovoríme o prípadoch absolútnej neschopnosti matky starať sa o svoje dieťa (alkoholizmus, duševná porucha a pod.). Prax slovenských súdov teda hovorí jednoznačne v prospech matiek. Druhý rodič, najčastejšie otec sa s deťmi môže stretávať, pokiaľ nedôjde k dohode, iba na základe rozhodnutia súdu v presne vymedzený čas. Hovoriť však o ideálne fungujúcich a bezproblémových vzťahoch medzi bývalými manželmi po rozvode je skôr raritou ako skutočnosťou. Veľmi často sa v praxi stretávame s prípadmi, keď sú deti „zajatcami“ svojich rodičom, ktorí si, zväčša možno aj nevedome , prostredníctvom nich riešia ako bývalí partneri svoje nezhody. Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, často zneužíva svoju pozíciu tým, že robí problémy, popudzuje dieťa proti druhému rodičovi a bráni dieťaťu v styku s druhým rodičom, a to bez ohľadu na to, či existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo súdom schválená dohoda o úprave rodičovských práv a povinností alebo nie. Takýmto konaním sa znižuje podiel druhého rodiča na výchove dieťaťa. Druhý rodič, ktorému je styk s dieťaťom opakovane bezdôvodne a zámerne znemožňovaný, samozrejme má zákonné prostriedky na svoju obranu, avšak takýto proces môže byť často zdĺhavý a náročný na psychiku nielen rodičov, ale predovšetkým dieťaťa.

Čo teda robiť ak Vám bývalý partner zámerne a opakovane znemožňuje styk s dieťaťom vo vymedzenom čase? V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že rodič sa môže domôcť iba toho, na čo má nárok v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody rodičov o úprave styku s dieťaťom.

Ak rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, neplní dobrovoľne rozhodnutie súdu alebo súdom schválenú dohodu o úprave styku, môže druhý rodič:
a) podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody
b) podať návrh, aby súd zmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti a upravil výkon rodičovských práv a povinností inak

Striedavá starostlivosť - novinka v našom právnom poriadku

Od 1. júna 2010 vstúpila do účinnosti novela zákona o rodine, ktorá do nášho právneho poriadku zaviedla nový právny inštitút tzv. „striedavú starostlivosť rodičov o deti po rozvode“. Striedavá starostlivosť je osvedčenou formou porozvodovej starostlivosti o dieťa uplatňovaná napr. Nórsku, USA, v Nemecku a dokonca aj Českej republike, ktorá rešpektuje najmä právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a to aj vtedy, ak sa rodičia nevedia medzi sebou o výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť.

Súd je pri rozhodovaní alebo schvaľovaní dohody rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zo zákona povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Striedavá starostlivosť vlastne znamená, že maloleté dieťa sa zverí striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie opakovane, pričom súd zároveň vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas týchto období. Podmienky stanovené zákonom, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol rozhodnúť o striedavej starostlivosti sú nasledovné:
a) obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať
b) obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa
c) striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa, pričom týmto spôsobom budú lepšie zabezpečené jeho potreby.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude osobná striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.

Názory odborníkov a tiež laickej verejnosti na model „striedavej starostlivosti o dieťa na čas po rozvode“ sú rôzne a často veľmi protichodné. My môžeme len skonštatovať, že až samotná prax ukáže, či sa tento inštitút osvedčí ako dobrý model starostlivosti o dieťa aj u nás. Možno len samotná existencia tohto inštitútu v našom právnom poriadku nepriamo „donúti“ rodičov, ktorí sú často preplnení negatívnymi emóciami, až tak, že nie sú schopní dôstojnej a prajnej komunikácie, dospieť k určitej dohode, ktorá bude prijateľná pre oboch rodičov, s tým, že dieťa si zachová citový vzťah a vzájomné puto k obidvom rodičom.